Denník gogo tanečníka: Nikdy by som netancoval úplne nahý

V noci pristávajú vlhké bankovky za okrajmi ich spodnej bielizne. Naše zistenia však zašli omnoho ďalej a je isté, že aj muž vlniaci sa pri tyči je svojím spôsobom umelec.

Dedinka v Soho

V noci sa ulice všetkých veľkomiest prezliekajú do odvážnejších kostýmov. Blikajúce neóny, prúdy taxíkov a smiech štartujú čas zábavy. A práve príbeh ozdôb klubových nocí – gogo tanečníc bol vždy teritóriom, ktoré som túžil preskúmať. Nájsť adeptku na spoveď do časopisu však bolo náročnejšie, ako sa zdalo. Po nedosiahnuteľných kráskach v rôznych kútoch Európy som sa presunul do londýnskej štvrte Soho. Turisti sa miešali s domácimi, skupinky pofajčievali pred barmi a medzi nimi – sporo odeté chlapča v trblietavých modrých slipoch! Jeho tvár pokrýval výrazný, no zjavne profesionálny mejkap. Mám ťa, pomyslel som si. Keď nie tanečníčka, tak tanečník. A tak aj bolo. Presunuli sme sa do baru Village, VIP priestoru rovno pod barom, a dali si dvojitú vodku. Potom sa svetlo stlmilo a všetka pozornosť prítomných sa sústredila na jediné miesto – tyč. Rozmaznaný množstvom gogo vystúpení, ktoré som v posledných dňoch pracovne navštívil, som očakával priemernú desaťminútovú choreografi u, ktorej najsvetlejším bodom je samotné telo tanečníka. Obláčik mojich predstáv sa však rozplynul vo chvíli, keď jeho svaly a úzka kovová súčasť interiéru, spájajúca barový pult so stropom, začali dokonale slúžiť jeden druhému. Chlapčenské duo The Blondies vyvolalo v bare nadšenie a vyslúžilo si neutíchajúci potlesk. Dav spieval, skandoval a spotený neznámy mi na konci priamo z pódia podal farebnú vizitku. Z džínsov som ju vybral na druhý deň popoludní. Zvoní, dvíha, súhlasí.

Štvorročný gymnasta z Belfastu

James McGuigan sa narodil v Belfaste a jeho prvou spomienkou na detstvo je popoludnie, keď v televízii bežali olympijské hry. Gymnastika. Vtedy ako štvorročný mame oznámil, že toto dokáže aj on, a tak jeho kroky smerovali do telocvične. S podporou rodičov, ktorá trvá dodnes (!), chodil na hodiny gymnastiky počas celej základnej školy. Potom sa odsťahoval do Manchestru, kde navštevoval tanečné gymnázium. Rok 2004 bol preňho zlomový. James spolu s partiou kamarátov vyrazil na žúr do ulíc. Aj tú noc v klube v pravidelných intervaloch osviežovali vystúpenia gogo tanečníkov. James vyhľadal majiteľa diskotéky a oznámil mu, že chce byť súčasťou jeho tímu. Test urobili ihneď. Vyzliekol si tričko a spolu s kamarátom Owenom improvizovali. Ľudia šaleli. Tak sa zrodilo duo The Blondies.

Big smoke – London

Byť v pracovnom čase polonahý a žiadaný je síce vždy len práca... ale. Červík pochybností sa objavil u každej Jamesovej frajerky. „Chcem robiť to, čo milujem a čo ma živí. Keď sa musíte niekomu spovedať, váš život sa zmení. Prestávate byť sám sebou. Preto som odišiel do Londýna a už niekoľko rokov som sám.“ Centrum koncertov, popových hviezd a britskej tanečnej scény ho donútilo zohnať si inú prácu, aby mal z čoho platiť životné náklady. Tancovanie sa presunulo do kolónky hoby a na plný úväzok sa James upísal ďalšej svojej vášni, mejkapu. Koncern MAC cosmetics ho prijal na svoju palubu ako mejkap artistu. Svojou výbavou kopíroval pleť Alanis Morissette, topmodelky Sophie Anderson či Jenny Frost z Atomic Kitten. V salóne sa mu denne striedajú obyčajní smrteľníci s celebritami, a keď nikoho nemaľuje, vymýšľa extravagantné líčenia na svoje vystúpenia. „V MAC cosmetics pracujem štyri dni v týždni. Štyrikrát trénujem s Owenom a cez víkendy robíme živé vystúpenia. Makám 60 hodín týždenne a doposiaľ som nemal jediný deň dovolenky.“ Ak by ste chceli okoreniť svoju narodeninovú oslavu, rozlúčku so slobodou či dámsku jazdu, môžete si duo The Blondies zarezervovať. „Cena závisí od klienta. Pri súkromných akciách sa pohybujeme v rozmedzí 300 – 450 libier za večer. To sú štyri hodiny, z čoho šou trvá dve hodiny a rozdelená je do štyroch polhodinových blokov. V kluboch máme cenu stanovenú fixne.“

O dôchodku a Lady GaGa

Je niečo, čo by si na pódiu nikdy neurobil? „Nikdy by som netancoval úplne nahý. A u mňa to nie je otázka sebavedomia. Pokojne by som sa mohol vyzliecť. Ale ja som umelec a to, čo robím, je prvotriedna šou. Mnohí si myslia, že gogo tanečník je niekto, kto sa iba hýbe do rytmu v obtiahnutých šatách.“ Vo vystúpeniach chce pokračovať, kým bude jeho telo vládať a dôstojne vyzerať. Dôchodkový vek takéhoto tanečníka vraj závisí od štedrosti matky prírody. Začiatkom roka sa s Owenom predviedli na londýnskej Charing Cross Road, kde sprevádzali vychádzajúcu americkú popstar Lady GaGa a bývalú členku Destiny‘s Child Kelly Rowland. James nešetrí chválami na Lady GaGa a ich spoluprácu označuje za spoluprácu snov. „Rád by som tancoval aj pre Fergie a obdivujem Britney Spears. Nevie veľmi spievať, ale ako tanečníčka je skvelá.“ Raz by sa rád zameral na mejkap, gymnastiku a výučbu tanca. „Ale žijeme v Londýne. Čokoľvek tu plánujete, sa nemusí splniť.“

Drogy, Ibiza, kostýmy

Nočný život v ktorejkoľvek európskej metropole prináša aj risk a vôňu ovocia, o ktorom platí, že čím viac je zakázané, tým sladšia bude jeho šťava. Povolanie, kde máte v očiach nonstop ligot diskogule, len zvyšuje pravdepodobnosť užívania čohokoľvek, čo ovplyvňuje vedomie. „Nebudeme si klamať – hovoríme o londýnskej klubovej scéne. Naokolo je mnoho drog. Veľa ľudí ich berie, no ja sa im vyhýbam a po vystúpeniach najčastejšie užívam paracetamol.“ Jednou z európskych drogovo-tanečných destinácií je španielsky ostrov Ibiza. „Milujem Ibizu,“ nadšene opisuje James. „Minulý rok sme boli pozvaní na otváraciu párty v klube Space. Lietadlo malo meškanie, a tak sme sa pri bráne klubu objavili až hodinu po plánovanom vystúpení, oblečení iba v pracovných kostýmoch (tesné lesklé slipy). Zostali sme až do východu slnka. Zábava je niekedy prednejšia ako peniaze.“ Peniaze plynú gogo tanečníkom aj mimo „ofi ciálneho“ platu v podobe prepitného. „V jednu noc som dostal od diváka 90 libier iba za to, že som tam bol,“ priznáva.
Možno si ťa chcel kúpiť?
„Nikdy som nezašiel tak ďaleko. Moja práca je tanec, a pokiaľ viem, nijaký z chlapcov to nerobí, hoci ponuky, prirodzene, prichádzajú. Chcem sa sústrediť na svoju kariéru a zabávať sa.“

Na rozlúčku

Večer pokročil, drinky sú dopité a James sa usmieva. Poslednú otázku mu položím, keď vystupujeme po schodoch.
„Počuj, a ak by si si písal denník, ako by asi vyzeral tvoj bežný, obyčajný deň?“
„Obyčajný? Čo je to obyčajný?“