Cicuškine príbehy: 53. Dobrý orál je lepší než sto koralov

Hotel bol úplne fantasticky nádherný. Zvonka aj zvnútra. Hoci sme boli unavení z cesty, otestovali sme so Samčim postelný matrac, šmyklavosť vane aj pevnosť stolíka.

Keď sme sa išli najesť, hneď som zistila, že sem vela slovače nechodí a keď aj, tak žiadna nenažraná sedlač. Ne preto, že nebolo počuť slovenčinu, ale preto, že pri bufetových stoloch sa nikto netlačil, jak keby už nemali jedlo nikdy doplniť, a nikto si nenakladal kopcom na tanier, aby to potom len porýpal a nechal tak. Lebo takéto veci ma rozčulujú. Šak tu je jedla jak keby rástlo na stromoch a ani to nemá kto zjesť. Aj keď si personál pobere domov, čo ostalo, aj tak dajú kopec jedla prasatám, ktoré potom ugrilujú a dajú hosťom. To je taký kolobeh jedla v dovolenkových destináciách. Čo nezjedia hostia, zjedia prasatá, ktoré zjedia hostia.

Z hotela sme mali výhlad rovno na pláž. Takú nádhernú pláž som v živote nevidela! Biely piesok, biele lehátka, biele slnečníky. A biela ja, ale hneď som začala intenzívne pracovať na tom, aby som biela neostala, lebo keby som sa vrátila domov bledá, tak mi nikto neuverí, že som bola na Kube a ne v Senci a na takom hnedom človeku hneď videť, že  bol na dovolenke. Som taká šťastná, že som so Samčim, šak bez neho by som spoznávala iba pláže Chorvátska alebo Talianska a nášho bagroviska.

Úplne najlepšie bolo, že v strede tej pláže bol bar, kde dávali drinky zadara. Ale jaké to boli drinky! Ne jak u nás na pešej zóne, že šprtka alkoholu do nealka! To bola šprtka nealka do alkoholu! Tu by sa naši barmani mali učiť!

Samči sa čvachtal v mori, stále ma volal kúpať sa, ale mne stačilo, že som si namočila nohy po kolená. Taká slaná voda vysušuje pokožku a okrem toho som sa chcela čo najviac opáliť. Lenže v Samčim sa prebudil neandrtálec, ktorý drieme v každom chlapovi, schmatol ma za nohu a ťahal z lehátka cez horúci piesok a švacol ma do mora a tak keď som sa ponorila, bola som na Samčiho strašne nasratá. Lenže kým som sa vynorila, uvedomila som si, že bez Samčiho by som mala šade akurát tak chlórovanú vodu z bazéna alebo chaluhovú z bagroviska. Potom sa to velké decko išlo ponárať, tak som mu povedala, nech mi donese nejaký koral. A on že či by som nechcela radšej orál. Neviem, čo sa pýta také samozrejmosti, šak dobrý orál je lepší než sto koralov.

Jak som išla z tej vody na lehátko, všimla som si, že sa ludia na mňa velice pozerajú. Chlapi čumeli, volaktorí si lahli na brucho, ženské mali také pohoršené pohlady. Tešila som sa, že jaká som ja kočka, lenže potom som zistila, že je to kvôli tým bielym plavkám, cez ktoré je šetko vidno, keď sa namočia.

Kým sa Samči hral na potápača, sledovala som dianie na pláži. Neboli tam usoplené decká, po ktorých nervné matky v jednom kuse vyvreskujú, nech nejdú do vody a nejedia kamienky, ani pubertálni výrastkovia, ktorí sa ochlastajú z dvoch drinkov a potom sú majstri sveta, hulákajú a myslia si, jakí sú strašne funny a cool. Zato tam bolo dosť dôchodcov. Hneď som vedela, že nejsú od nás, šak na takúto dovolenku by nenaškrabali ani zo sto dôchodkov.

Myslím si, že ludia, čo idú na pláž, by sa mali na pár minút zastaviť pred zrkadlom a pozreť sa na seba cudzími očami. Jakože by mali mať aj trochu úcty k okoliu, keď sa navlečú do plaviek. Lebo veru neni to bohviečo pozerať na takú vysušenú babku v bikinách, alebo na tetušu, ktorej ovísajúci brušný tuk prekrýva spodný diel plaviek. Šak pre takéto prípady sa stále vyrábajú celé plavky! Neviem, čo chcú vystavovať, či to sádlo, či tie zoschnuté telá, ale každopádne je to dosť dysgasting. Boli tam ale aj babenky, čo mali fakt dobré postavy a tak som si povedala, že začnem chodiť do posilky a cvičiť.

Na cvičenie som sa aj hneď vrhla. Bol tam taký chrumkavý animátor, páčil sa dokonca aj Samčimu. Krásne svaly, iskrivé oči, čierne vlasy, celý opálený. Hneď som zisťovala, či sa v Samčim náhodou neprebúdzajú skryté túžby, ale ovisnutý klud v jeho plavkách ma presvedčil, že sa nemusím obávať. Tomu chalanovi stačilo len kývnuť a už mal v posteli, koho chcel. Ja som trošku aj rozmýšlala, že jak by som to spravila, keby kývol, ale potom som sa uvedomila, že som vlastne na predsvadobnej ceste a síce pomsta býva sladká, ale niekedy iba pre toho, koho sa vobec netýka.

Medzitým som ležala na pláži, opalovala sa a moje oblúbené – šmírovala okolie. Pri šmírovaní je potrebné nezabudnúť dať si slnečné okuliare, inak može dojsť človek k úrazu. Každá pláž má svojho šmíraka. Jak som tak pozerala okolo seba, uvedomila som si, že na tejto pláži som ním ja.

Prečítajte si ďalšie Cicuškine príbehy >>

Prečítajte si Cicuškine rady >>