Katriňákovi pripomína transplantáciu pečene už len občasná bolesť brucha a dolámaný chrbát z dvojmesačného ležania v pražskej nemocnici. Teraz rozmýšľa o tom, ako zaobstará vianočné darčeky pre svoje dve deti: dvojročnú Veroniku a štvorročného nemanželského Jarka. A vyriešiť by mal i problém, s ktorou ratolesťou strávi Štedrý deň.
„Tak to už máme pár rokov zaužívané tak, že na Štedrý deň som doma s manželkou Editou a Veronikou a prvý sviatok vianočný trávim s Jarkom,“ hovorí Katriňák. „Len mám teraz trocha obavy, že keď sa s nimi stretnem, budú sa po mne vešať a skákať a s mojím pozošívaným bruchom to bude asi problém. Neviem, či si nenavlečiem motokrosové chrániče,“ ukazuje so smiechom na zalepenú jazvu, ktorá mu „zdobí“ takmer celý pravý bok.
Ďalší problém, ktorý musí Katriňák vyriešiť na diaľku, sú vianočné darčeky. „Pravdupovediac, doteraz som mal celkom iné starosti. Najlepším darčekom budem pod stromčekom asi ja, ale je fakt, že deti to tak nevnímajú. Musím zistiť, čo nakreslili Ježiškovi a nejako to zaobstarať cez kamarátov,“ dodáva Katriňák, ktorý sa z pražského Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny dostane domov do Žabokriek pri Martine až na budúci týždeň.
