Spoveď vydatej Jany: Hľadám si milenca, chýba mi sex!

Stále sa konejším tým, že nikde nie je nič ideálneho, a snažím sa myšlienky na neveru oddialiť, ale sama si nie som istá, ako dlho mi toto chlácholená vydrží.

Toho muža obdivovala a vážila si ho. Na to všetkom sa aj po tých rokoch nič nezmenilo, lenže ...

"Vždy som bola veľmi náruživá, sex som k životu potrebovala. Prežila som niekoľko vzťahov, kde práve tieto dve veci zohrali prím. Často ani tí páni za veľa nestáli, ale zručnosť v posteli to vyvážila. Bola som mladá, tak som si chcela užiť ...

Nikdy by mi nenapadlo, ako to môže dopadnúť. Priznávam, že som vtedy nežila nijakpríliš usporiadaným životom. Pár mesiacov som mala vzťah s mladším kolegom, ďalších pár rokov s podstatne starším mužom. Prvý bol dlhodobo zadaný, druhý ženatý. Asi som sa nesprávala správne, ale nikdy som nikomu vzťah zničiť nechcela. Skrátka mi vyhovovala pozornosť, ktorú mi obaja venovali, a hlavne obaja ma vždy dokázali v sexe dobre uspokojiť.

Našla som svojho "princa"

Po pár rokoch tápania a podivných vzťahov som si povedala: Dosť! Chcela som sa usadiť, mať rodinu, deti, zázemie. Dalo mi dosť práce nájsť spriaznenú dušu. Hľadala som prostredníctvom internetu i známych, vyšla som si na veľa schôdzok naslepo. Nič z toho ale nevyšlo.

Všetko mi začalo vychádzať až v okamihu, keď k nám do práce nastúpil práve čerstvo rozvedený kolega. Páčil sa mi na prvý pohľad. Chlap ako hora, vždy upravený, a hlavne komunikatívny ...

Hneď som rozhodila siete a on sa po pár týždňoch chytil. Začali sme spolu chodiť, výborne sme si rozumeli, mali sme spoločné záujmy. Trošku na rozpakoch som bola z jeho detí, na víkendy si pravidelne bral synov - dvojčatá, ktoré práve navštevovali prvú triedu.

Im som totiž do oka nepadla, narastala medzi nami poriadna bariéra. Stále sa totiž snažili otecka akýmkoľvek spôsobom prinútiť k návratu domov. A ja som bola nepríjemnou prekážkou. Robili mi naschvály.

Sex pre mňa nebol prioritou

Bola som pripravená to prekusnúť, až tak mi na mužovi mojich snov záležalo, aj keď jedinou brzdou v našom vcelku spokojnom spolužití bol od začiatku sex. Partner bol a je môj pravý opak.

Má nízku potrebu, všetko chce mať rýchlo za sebou, nebaví ho akokoľvek experimentovať. Spočiatku som to neriešila, tento nedostatok totiž vyvažoval celý rad jeho skvelých vlastností. Vždy som sa na neho mohla spoľahnúť, bol rodinný typ, záležalo mu na tom, aby som sa cítila dobre, vedel sa postarať. Takže som kývla na žiadosť o ruku aj na to, aby sme spolu mali dieťa.

Teraz po rokoch si hovorím, či mi práve toto bude ku šťastiu a životu stačiť. Sex mi chýba, hlavou sa mi ženie veľa hriešnych myšlienok. Skúšala som s ním o probléme hovoriť, snažila sa ho rozvášniť v posteli, ale nič nepomohlo. V tomto je skrátka "zaseknutý".

Vyrieši to milenec?

Viem, že sa na neho nikdy nevykašlem, milujem ho a nemenila by som, ale hovorím si, ako to bez kvalitného sexu do smrti vôbec prežijem. Došla som už tak ďaleko, že uvažujem o tom, že si zaobstarám milenca. Chlapa, s ktorým si pravidelne užijem a potom sa poslušne a uspokojená vrátim domov do zabehnutých koľají. Nechcem nikomu ublížiť, nič zničiť, len si neviem rady, ako túto patovú situáciu riešiť.

A milenec je najjednoduchšie riešenie, aj keď mám veľké obavy, že keby môj zámer praskol, skončí okamžite aj môj inak báječný vzťah. Stále sa chlácholím tým, že nič nie je ideálne, a snažím sa myšlienky na neveru oddialiť, ale sama si nie som istá, ako dlho mi toto chlácholenie vydrží.

Čitateľka Jana