Spoveď Evy Pilarovej: Dve manželstvá mi nevyšli!

Spomeniete si, kedy ste prvýkrát v živote spievali pred publikom?

Asi ako deväťročná som spievala na besiedke v brnenskej plynárni ľudovú pesničku, ale už si nepamätám ktorú.

A čo honorár, bol nejaký?

Tak na ten si pamätám presne - vyprážaný bravčový rezeň.

Kedy ste vlastne dostali za svoj prvý ozajstný honorár a kedy vám napadlo, že by ste sa mohli spevu venovať profesionálne?

Ako osemnásťročná som spievala s partiou amatérov na popoludňajšej tancovačke, dostala som 40 korún, kúpila som si tepláky a ešte mi nejaké drobné ostali. Chcela som spievať a nepremýšľala som o tom, či a ako to bude platené. Že sa tým budem živiť, mi došlo až po úspešnom konkurze do Divadla Semafor. To som mala 21 rokov.

Prvý honorár Evy bol rezeň.

Museli ste svoj hlas nejako (štúdiom, cvičením ...) upravovať, meniť?

Zhruba rok a pol som študovala na JAMU. Profesorke spevu vďačím za to, že ma naučila správne dýchať a že ma netlačila do neprirodzenej farby hlasu.

Máte mimoriadny hlasový rozsah. Čím to vlastne je - génmi?

Pokiaľ viem, u nás v rodine nikto veľký hlasový rozsah nemal. Ako sa to prihodilo mne, netuším, ale som rada, že to tam je, a samozrejme to patrične využívam.

Waldemar Matuška bol pre Evu veľmi dôležitý.

Na koho zo svojich partnerov v speve najradšej spomínate a prečo?

Na toho prvého, tým bol Waldemar Matuška, s ktorým sme si ohromne rozumeli nielen spevácky, ale aj ľudsky, kamarátsky.

A čo partneri v živote? Boli ste vydatá viackrát ...

To sa stáva, hovorí sa, do tretice všetko dobré. Niečo na tom bude, pretože po predošlých »dvojročenkách« moje tretie manželstvo funguje bezmála 28 rokov.

Možno sa mýlim, ale pamätám si, že rozvody ste brali ako niečo, čo patrí k životu umelkyne.

Tu sa musím ohradiť, nikdy som sa neoznačila za umelkyňu. Navyše, rozvádzajú sa ľudia akejkoľvek profesie, len na nich nie je tak vidieť. Rozvody som brala ako niečo, čo sa bohužiaľ v živote stáva.

Druhý manžel Evy Jaromír Majer emigroval.

Príťažlivá, krásna aj známa žena ako vy sa ohováraniu nevyhne ani dnes. Ako to beriete?

Na ohováranie som si zvykla. Walda mi dal jednu skvelú radu do života. Keď som nariekala, že o nás ľudia nepekne hovoria, povedal: Evinka, buďte rada, že sa vôbec hovorí, nariekať môžete, až sa hovoriť prestane!

Vo speváckej výslužbe nie ste. Máte okrem spevu nejaké koníčky, záľuby?

Kedysi dávno to bolo varenie, teraz už vyše dve desaťročia fotografovanie.